„Zdravé pracoviská kontrolujú nebezpečné chemické látky“

     Na mnohých európskych pracoviskách sú zamestnanci vystavení nebezpečným látkam. Tieto expozície sú bežnejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje a v skutočnosti k nim môže dochádzať skoro na všetkých pracoviskách. Z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia to vyvoláva veľké obavy.

     Expozície nebezpečným látkam na pracovisku vedú k akútnym a dlhodobým zdravotným problémom ako napr. ochorenie dýchacích ciest (astma, rinitída, azbestóza, silikóza), poškodenie vnútorných orgánov vrátane mozgu a nervového systému, podráždenia kože a kožných ochorení, rakoviny.

     Riziku expozície nebezpečným látkam sú však vystavení zamestnanci vo všetkých odvetviach. V skutočnosti celkovo 38 % európskych podnikov uvádza, že na ich pracoviskách sa vyskytujú potenciálne nebezpečné chemické alebo biologické látky. Identifikovanie a riadenie týchto rizík je preto veľmi dôležité.

Kampaň má tieto ciele:

–          zvýšiť informovanosť o význame kontrolovania nebezpečných látok na európskych pracoviskách

–          propagovať hodnotenie rizík, elimináciu a nahradenie, ako aj hierarchiu preventívnych opatrení

–          zvýšiť informovanosť o rizikách spojených s expozíciou karcinogénom pri práci

–          zamerať sa na skupiny pracovníkov s osobitnými potrebami a na tie skupiny, ktoré sú vo väčšej miere ohrozené napr. ženy, migranti a mladí ľudia

–          zvýšiť informovanosť o vývoji politík a súčasnom legislatívnom rámci

 

Prečo je táto kampaň taká dôležitá?

 

     Informovanosť o nebezpečných látkach, možných rizikách, ako ich riešiť, je stále nízka. Bežne sa chybne za nebezpečné látky považujú len umelo vyrábané chemikálie, alebo dokonca len tie chemikálie, ktoré majú silný zápach alebo bezprostredne zjavné nebezpečné účinky. Mnohé nebezpečné látky, ktorými sú pracovníci vystavení, vznikajú pri pracovných postupoch, napr. emisie výfukových plynov zo vznetových motorov, zváračské dymy a prach. Iné ako napr. azbest, ropa a obilný prach pochádzajú z prírodných zdrojov. Rovnako aj niektoré zložky potravín alebo farmaceutických výrobkov môžu predstavovať riziká pre pracovníkov.

     Tieto nebezpečné látky nemusia byť označené výstražnými symbolmi a informácie z kariet bezpečnostných údajov nemusia byť k dispozícii. Z tohto dôvodu v týchto prípadoch zamestnávatelia budú musieť hľadať iné zdroje informácii, napr. usmernenia pre jednotlivé sektory alebo bezpečnostné a zdravotné pokyny od dodávateľov.

     Pred rizikami vyplývajúcimi z nebezpečných látok musia byť rovnako chránení všetci pracovníci. Môže sa však stať, že sa prehliadne konkrétna citlivosť alebo stav niektorých skupín pracovníkov, a preto môžu byť takéto skupiny ohrozenejšie. Riziko môže byť vyššie z dôvodu, že títo pracovníci sú neskúsení, neinformovaní, fyzicky slabší, často menia zamestnanie, pracujú v sektoroch s nedostatočnou informovanosťou o tejto problematike alebo z dôvodu vyššej alebo odlišnej fyziologickej citlivosti (napr. v prípade mladých učňov, odlišnosti medzi mužmi a ženami). Skupiny vystavené špecifickým rizikám môžu zahŕňať ženy, mladých pracovníkov, migrujúcich pracovníkov a pracovníkov, u ktorých je menšia pravdepodobnosť absolvovania školení a poskytnutia informácií (napr. agentúrni pracovníci, dočasní pracovníci a pracovníci pracujúci v neformálnej ekonomike). Tieto skupiny pracovníkov bývajú často vystavené nebezpečným látkam v takých sektoroch ako poľnohospodárstvo a záhradníctvo, stavebníctvo, nakladanie s odpadom, doprava, kadernícke služby, profesionálne upratovanie, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a hotely, reštaurácie a catering. Okrem toho expozície pracovníkov v určitých povolaniach, ako napr. upratovanie a údržba, nakladanie s odpadom a odpadovými vodami alebo pohotovostné a záchranné služby bývajú rozmanité a často nepredvídateľné. Pri hodnotení rizík vyplývajúcich z nebezpečných látok na pracovisku a pri stanovovaní preventívnych opatrení je potrebné zohľadniť osobitné potreby týchto pracovníkov. Dôležité je napríklad, aby mali prístup k výsledkom hodnotenia rizík, aby absolvovali školenie a aby sa zaistila ich účasť na rozhodovaní o tom, ako sa tieto riziká budú kontrolovať.

     V roku 2017 bolo podľa nariadenia o klasifikácii, označovaní a balení (CLP) klasifikovaných približne 129 000 látok. Aj v máji 2017 bolo v Európskom hospodárskom priestore registrovaných podľa nariadenia REACH viac než 10 000 látok, z ktorých približne 40 % bolo vyrobených alebo dovezených v objeme viac než 100 ton. Je však potrebné si uvedomiť, že nariadenie REACH sa nevzťahuje na nebezpečné látky, ktoré vznikajú v priebehu pracovných činností, ako napr. prach alebo produkty spaľovania.

     Podrobné informácie vrátane príručky ku kampani sú uverejnené na  stránke https://healthy-workplaces.eu/sk

Ing. Slávka Vasilenková, odd.PPLaT, RÚVZ Svidník