Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2002 rozhodla iniciovať a zaradiť do svojho kalendára nový svetový deň pod názvom Pohybom ku zdraviu. WHO navrhla, aby sa týmto dňom stal 10. máj. Táto iniciatíva, ktorá plne odráža obavy členských štátov vyplývajúce zo vzrastajúceho počtu chronických ochorení spôsobených nezdravou výživou a nedostatkom pohybu, sa po prvýkrát pripomínala v r. 2003.
Ročne sa chronické choroby podieľajú na predčasnej úmrtnosti až 60 percentami. Odhaduje sa, že fyzická pasivita sa podieľa na 15 až 20 percentách srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky a niektorých druhov rakoviny. Riziko srdcovo-cievnych chorôb sa zvyšuje až jeden a pol násobne u ľudí, ktorí nevykonávajú ani minimum odporúčaných fyzických aktivít. Celosvetovo sa odhaduje, že viac ako 60 percent dospelých nemá žiadny zdraviu prospešný pohyb. Pre všetkých pritom existuje jednoduché riešenie – týmto riešením je 30 minút pohybu s primeranou intenzitou každý deň.
Pohyb je nenahraditeľným prostriedkom pre každého človeka v rámci prevencie chronických civilizačných ochorení a pre spoločnosť predstavuje najmenej nákladný preventívny prostriedok na predchádzanie chronickým ochoreniam a zlepšenie zdravia obyvateľstva.
Pohybová aktivita je základná biologická potreba človeka. Pohybové aktivity (napríklad: beh, chôdza, turistika, tanec, plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie a pod….) patria medzi tzv. aeróbne aktivity.
Ide teda o vytrvalostné pohybové činnosti, ktoré si vyžadujú zvýšený prísun kyslíka v priebehu časového úseku a vedú k priaznivým zmenám v organizme: zlepšuje sa výmena dýchacích plynov (pľúcna ventilácia), zvyšuje sa krvný obeh (cirkulácia krvi), pričom krv lepšie rozvádza kyslík.
Tým sa zlepšuje aj celková odolnosť organizmu, udržiava sa stav sviežosti a mladosti a znižuje sa riziko poškodenia srdcovocievneho aparátu. Organizmus znovu nadobúda energetickú rovnováhu a psychickú pohodu.
Nedostatočná pohybová aktivita je kľúčový rizikový faktor pre vznik nadhmotnosti, obezity, cukrovky, srdcovocievnych ochorení, niektorých onkologických ochorení, osteoporózy a iných chronických neprenosných ochorení. Následkom týchto ochorení, ktorých jeden z hlavných rizikových faktorov je nedostatočná pohybová aktivita, zomiera v Európskom regióne každoročne 1milión ľudí.
ČO NÁM DÁVA POHYB?
- Zlepšuje zdravotný stav priaznivým ovplyvnením všetkých telesných systémov.
- Znižuje hladinu cukru, tukov a najmä cholesterolu v krvi, ako jedného z hlavných rizikových faktorov chronických chorôb.
- Zvyšuje imunitu – obranyschopnosť organizmu voči mnohým bežným chorobám.
- Dáva nám viac životnej energie a elánu, čo spôsobuje, že sa lepšie cítime.
- Zlepšuje nám silu a kondíciu a zvyšuje nám sebadôveru.
- Poskytuje zvýšenú schopnosť telesného a duševného uvoľnenia, zlepšenie nálady a pocitu radosti zo života, zlepšuje spánok.
- Zlepšuje schopnosť sústredenia sa a vytrvalosti.
- Znižuje napätie a stresy, premáha úzkosť a strach, prináša zábavu, pomáha nadväzovať priateľstvá.
- Pomáha udržiavať štíhlu líniu, je to najlepší a zároveň najlacnejší prostriedok proti nadhmotnosti a obezite.
- Fyzická aktivita môže predĺžiť mladosť a oddiali starobu, udrží človeka sviežeho, ohybného, mobilného i práceschopného až do staroby.
AKÝ DRUH POHYBU JE NAJVHODNEJŠÍ?
Poznáme rôzne druhy pohybu. Každý si môže vybrať, prispôsobiť druh pohybu svojmu veku, fyzickej kondícii a tiež zdravotnému stavu. Najvhodnejšie druhy rekreačného športovania sú plávanie, cyklistika, rôzne loptové hry a hlavne častá a dlhšia chôdza. Treba sa snažiť čo najviac chodiť pešo, nepoužívať výťah, či pohyblivé schody. Účinné sú rôzne relaxačné techniky – joga, aerobik, strečing i cvičenie vo fitnescentrách.
Najvhodnejšie sú aeróbne vytrvalostné cvičenia v pokojnom prostredí bez prvkov súťaživosti. Veľmi vhodná je práca v záhradke, prípadne akákoľvek práca spojená s fyzickou námahou. Aby cvičenie malo želaný účinok, človek by sa mal venovať intenzívnejšiemu pohybu minimálne 30 minút, a to aspoň 3-krát v týždni. Pritom sa nesmú prepínať sily, nemá sa pociťovať bolesť, nemajú sa prejavovať subjektívne nepríjemné pocity z pohybu. Dávajte prednosť vytrvalostným pohybovým aktivitám, pred silovými. Telesné aktivity netreba preháňať, treba sa vyvarovať nepravidelnému a namáhavému i nevhodnému cvičeniu. Dôležitá je umiernenosť a taktiež cit pre mieru.
Pohybovej aktivite treba venovať dostatok času nielen v rámci tohto dňa, ale počas celého roka.
