Európska kampaň EU – OSHA

„Zdravé pracoviská znižujú záťaž“

     Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) začala v roku 2020 trojročnú kampaň „Zdravé pracoviská znižujú záťaž“, ktorej zámerom je zvýšiť informovanosť o poškodeniach podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou a o tom, aké dôležité je im predchádzať. Jej cieľom je povzbudzovať zamestnávateľov, zamestnancov a ďalšie zainteresované strany, aby spolupracovali v záujme prevencie poškodení podpornopohybovej sústavy.

Kampaň „Zdravé pracoviská znižujú záťaž“ má tieto ciele:

  • zvyšovať informovanosť o poškodeniach podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou, – podporovať hodnotenie rizík a riadenie poškodení podporno-pohybovej sústavy,
  • poukazovať na to, že poškodenia podporno-pohybovej sústavy sú problémom každého, na všetkých druhoch pracovísk a vo všetkých odvetviach,
  • zlepšiť znalosti o nových a vznikajúcich rizikách vo vzťahu k poškodeniam podpornopohybovej sústavy,
  • zdôrazňovať potrebu opätovného začlenenia a udržania zamestnancov s chronickými poškodeniami podporno-pohybovej sústavy v pracovnom procese a ukázať spôsob, ako to možno prakticky dosiahnuť,
  • povzbudzovať výmenu informácií a osvedčených postupov medzi relevantnými zainteresovanými stranami.

 

 

     Poškodenia podporno-pohybovej sústavy súvisiace s prácou sú také poškodenia telových štruktúr, ako sú svaly, kĺby, nervy a kosti, u ktorých je príčinou vzniku alebo zhoršenia predovšetkým práca. Postihujú najmä chrbát, krk, plecia a horné končatiny, môžu však postihovať aj dolné končatiny. Väčšina poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou predstavuje kumulatívne poškodenia, ktoré vznikajú napríklad v dôsledku opakovaného vystavenia záťaži vysokej intenzity počas dlhého časového obdobia. Poškodenia podporno-pohybovej sústavy súvisiace s prácou však môžu byť rovnako aj akútne zranenia, ako sú zlomeniny, ku ktorým dochádza pri úraze. Niektoré poškodenia podporno-pohybovej sústavy súvisiace s prácou, napríklad syndróm karpálneho tunela v zápästí, sú špecifické, pretože majú jasne vymedzené príznaky a symptómy. Iné nie sú špecifické, pretože bolesť alebo nepohodlie vzniká bez jasného dôkazu konkrétneho poškodenia.

     Typy poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou, ktorými trpia zamestnanci, zahŕňajú: bolesti chrbta a krku – predstavujú niektoré z najčastejších ťažkostí, zranenia svalov – môžu byť spôsobené namáhavými alebo opakujúcimi sa činnosťami, ťažkosti s kĺbmi – môžu spôsobiť opotrebovanie alebo chorobu, prípadne môžu byť dôsledkom pracovných úrazov, problémy s kosťami – sú zvyčajne dôsledkom pracovného úrazu, ako je to v prípade zlomeniny.

     Zamestnanci s poškodeniami podporno-pohybovej sústavy pravdepodobne zistia, že ich každodenné činnosti neovplyvňuje len samotné poškodenie, ale aj súvisiace zdravotné problémy. Osoby s poškodeniami podporno-pohybovej sústavy môže okrem pociťovanej bolesti trápiť aj úzkosť, problémy so spánkom a všeobecná únava. V dlhodobom horizonte sa môže stať, že nebudú schopní pokračovať vo svojej súčasnej ani podobnej práci. K poškodeniam podporno-pohybovej sústavy súvisiacim s prácou môžu prispievať rôzne druhy faktorov vrátane fyzických a biomechanických faktorov, organizačných a psychosociálnych faktorov, ako aj individuálnych faktorov. Tie môžu pôsobiť samostatne alebo v kombinácii. Psychosociálne riziká a stres súvisiaci s prácou môžu spôsobiť i to, že akútna bolesť sa zmení na chronickú. Pri hodnotení poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou by sa malo zohľadniť vystavenie kombinácii rizikových faktorov.

     Faktory, ktoré potenciálne prispievajú k vzniku poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou sú:

  • fyzické – napr. zdvíhanie, nosenie, tlačenie alebo ťahanie bremien alebo používanie nástrojov; opakované alebo prudké pohyby; dlhotrvajúca fyzická námaha; nevhodné a statické polohy (dlhotrvajúce sedenie alebo státie, kľačanie, držanie rúk nad úrovňou pliec); vibrácie rúk a ramien alebo celého tela; chlad alebo nadmerné teplo; vysoká úroveň hluku, ktorá spôsobuje napätie v tele; zlé rozloženie pracovného miesta a nevhodné usporiadanie pracoviska
  • organizačné a psychosociálne – náročná práca, vysoká pracovná záťaž; dlhý pracovný čas; nedostatok prestávok alebo možností na zmenu polôh pri práci; nedostatočná kontrola nad úlohami a pracovnou záťažou; nejasné/protichodné úlohy; opakujúca sa, monotónna práca vykonávaná rýchlym tempom; nedostatočná podpora kolegov alebo vedúceho
  • individuálne – predchádzajúca zdravotná anamnéza; fyzické schopnosti; vek; obezita, fajčenie.

     Poškodenia podporno-pohybovej sústavy súvisiace s prácou zhoršujú kvalitu života ľudí a sú jednou z hlavných príčin dočasnej pracovnej neschopnosti a predčasného odchodu do dôchodku, teda majú negatívny vplyv na podniky a hospodárstva. Napriek významnému úsiliu zameranému na predchádzanie týmto poškodeniam však zostávajú najbežnejším zdravotným problémom súvisiacim s prácou v Európe. So správnym prístupom však možno poškodeniam podporno-pohybovej sústavy súvisiacim s prácou predchádzať. Riešenie týchto problémov znamená ochranu nielen pre jednotlivých zamestnancov, ale znižovanie neprítomnosti na pracovisku spôsobenej chorobou zároveň zvyšuje produktivitu, konkurencieschopnosť podnikov a súčasne znižuje záťaž pre národné systémy zdravotnej starostlivosti

 

Ing. Slávka Vasilenková

odd. PPLaT, RÚVZ Svidník